BLAHOSLAVENÁ SESTRA FAUSTÍNA


Život blahoslavenej sestry Faustíny je svedectvom poslania "ohlasovať a zavádzať do života" tajomstvo Božieho milosrdenstva a veľkú modlitbu o milosrdenstvo pre svet, ako to Svätý Otec Ján Pavol II. postavil pred celú Cirkev. Sestra Faustína sa narodila sa v roku 1905 v dedine Glogowiec k/Lodzi ako tretia z desiatich detí v rodine Mariany a Stanislava Kowalských. Už v detstve si zamilovala modlitbu, bola pracovitá, poslušná a citlivá voči ľudskej biede. Do školy chodila necelé tri roky. Keď malo toto dievčatko niečo vyše desať rokov, opustilo rodný dom a odišlo slúžiť do zámožných rodín. Ako dvadsaťročná vstúpila do rehole Spoločnosti Sestier Matky Božieho Milosrdenstva, v ktorej - ako s.Faustína - prežila trinásť rokov. Tu si plnila povinnosti kuchárky, záhradníčky a vrátničky. Jej život - zdanlivo veľmi obyčajný, monotónny a šedivý, skrýval v sebe mimoriadnu híbku zjednotenia s Bohom. Už od detstva túžila stať sa veľkou sväticou. Dôsledne sa o to snažila, spolupracujúc s Ježišom na diele spásy stratených duší až po odovzdanie svojho života ako obety za hriešnikov. Roky jej rehoľného života boli teda poznačené stigmou utrpenia a mimoriadnych mystických milostí. Tejto jednoduchej, ale Bohu bezhranične dôverujúcej rehoľníčke, adresoval Pán Ježiš udivujúce slová: "V Starom zákone som posielal prorokov k svojmu ľudu s výstrahami. Dnes posielam teba k celému ľudstvu s mojím milosrdenstvom. Nechcem trestať ubolené ľudstvo, ale túžim ho uzdraviť a privinúť do svojho milosrdného Srdca" (1588)*.

Posolstvo blahoslavenej sestry Faustíny spočíva v tom, že:

— pripomína pravdu, vieru, zjavenú vo Svätom písme, milosrdnú lásku Boha ku každému človeku, dokonca k najväčšiemu hriešnikovi - prináša nám nové formy kultu Božieho milosrdenstva

— inšpiruje velké hnutie ctiteľov a apoštolov Božieho milosrdenstva, ktoré má viesť k náboženskému obrodeniu veriacich v duchu tejto pobožnosti, čiže v evanjeliovom duchu detskej dôvery voči Bohu a k aktívnej lásky k blížnemu. Sestra Faustína - zoslabnutá tuberkulózou a utrpeniami, ktoré prinášala ako obetu za hriešnikov - zomrela v povesti svätosti v Krakove 5. októbra 1938. Mala sotva 33 rokov.

V prvú nedeľu po Veľkej Noci 18. apríla 1993 ju Svätý Otec Ján Pavol II. na Námestí Svätého Petra v Ríme, pripočítal medzi blahoslavených. Na druhý deň počas generálnej audiencie povedal: "Boh k nám prehovoril cez duchovné bohatstvo blahoslavenej sestry Faustíny Kovalskej. Zanechala svetu veľký manifest Božieho milosrdenstva a povzbudenie k úplnej dôvere vo Stvoriteľa. Boh ju obdaril zvláštnou milosťou, aby mohla svedčiť o jeho milosrdenstve cestou mystických zážitkov a vďaka zvláštnemu daru kontemplatívnej modlitby.

Blahoslavená sestra Faustína, ďakujem ti, že si pripomenula svetu toto veľké tajomstvo Božieho milosrdenstva. To "vzrušujúce tajomstvo". Nevysloviteľné tajomstvo Otca, ktoré dnes tak veľmi potrebuje človek a celý svet."

  * Čísla označujú miesta v texte z Dennička blahoslavenej s.Faustíny.