PODSTATA POBOŽNOSTI K BOŽIEMU MILOSRDENSTVU


T oto nie je ďalšia pobožnosť navyše, to nie je ďalšia knižka a obraz navyše. S nikým a ničím neporovnateľná pobožnosť k Božiemu Milosrdenstvu rozhoduje o osude sveta, o osude ľudstva.
Nijaká diplomacia, nijaká politika, nijaká ľudská vynaliezavosťa schopnosť nezachránia to, čo ako sa zdá, ide do záhuby pripravenej človekom nielen jednému človeku, ale ľudstvu - jedine Ježíš, ten ukrižovaný a zmŕtvychvstalý. A hovorím: skrze Máriu.
                                            
                                                 Franciszek kard. Macharski


1. Dôvera - určuje náš postoj voči Bohu. Zahrňuje nielen cnosť nádeje, ale aj cnosť živej viery, pokory, vytrvalosti a ľútosti za spáchané hriechy. Je to jednoducho postoj dieťaťa, ktoré v každej situácii bezhranične dôveruje milosrdnej láske a všemohúc-nosti nebeského Otca.

Prítomnosť dôvery tvorí podstatu pobožnosti k Božiemu milosrdenstvu, a to do tej miery, že bez nej tá pobožnosť neexistuje, lebo prvým a základným prejavom úcty k Božiemu milosrdenstvu je práve akt dôvery. Už samotný postoj dôvery (bez praktizovania iných foriem kultu) zaisťuje dôverujúcemu milosť Božieho milosrdenstva. "Túžim udeliť nepochopiteľné milosti dušiam, ktoré dúfajú v moje milosrdenstvo" - sľúbil Pán Ježiš (687). Nech sa priblížia k moru môjho milosrdenstva s veľkou dôverou: hriešnici dosiahnu ospravedlnenie, a spravodliví sa upevnia v dobrom. Kto vkladá nádej v moje milosrdenstvo, tomu v hodine smrti naplním dušu mojím Božím pokojom" (1520).

Dôvera je nielen samotnou podstatou, dušou tejto pobožnosti, ale aj podmienkou získania milostí. "Milosti z môjho milosrdenstva" - hovoril Pán Ježiš sestre Faustíne - "možno načierať jedinou nádobou, a tou je dôvera. Čím duša viac dôveruje, tým viac dostane. Duše s bezhraničnou dôverou sú pre mňa velkou radosťou, lebo do takých duší prelievam všetky poklady svojich milostí. Teším sa, že žiadajú veľa, lebo mojou túžbou je dávať veľa, a to veľmi veľa (1578). Duša, ktorá sa zverí môjmu milosrdenstvu, je najšťastnejšia, lebo ja sám sa o ňu starám (1273). Žiadna duša, ktorá vzývala moje milosrdenstvo sa nesklamala, ani nebola zahanbená. Mám zvláštne zaľúbenie v duši, ktorá sa spoľahla na moju dobrotu" (1541).

2. Milosrdenstvo - určuje náš postoj vo vzťahu ku každému človeku. Pán Ježiš povedal sestre Faustíne: "Žiadam (...) skutky milosrdenstva, ktoré sa majú konať z lásky ku mne. Milosrdenstvo máš preukazovať vždy a všade, nemôžeš sa toho zbaviť, ani sa vyhovoriť, ani z toho oslobodiť. Milosrdenstvo svojim blížnym môžeš prejavovať trojakým spôsobom: po prvé - skutkom, po druhé - slovom, po tretie - modlitbou. V týchto troch stupňoch je obsiahnutá plnosť milosrdenstva a je viditeľným dôkazom lásky ku mne. Takto duša oslavuje moje milosrdenstvo a vzdáva mu česť." (742).

Postoj aktívnej lásky k blížnemu je zároveň podmienkou získania milostí. "Ak duša nekoná skutky milosrdenstva akýmkoľvek spôsobom" - pripomínal Pán Ježiš evanjeliovú myšlienku - "nedosiahne moje milosrdenstvo v deň súdu. Ó, keby si duše vedeli zhromažďovať večné poklady, neboli by súdené, svojím milosrdenstvom by predbiehali môj súd" (1317).

Pán Ježiš túži, aby jeho ctitelia vykonali každý deň aspoň jeden skutok milosrdenstva. "Pamätaj, dcéra moja" - povedal Pán Ježiš s. Faustíne - "že moje Srdce je milosrdenstvo samo. Z tohto mora miloserdenstva sa vylievajú milosti na celý svet (...). Túžim, aby tvoje srdce (bolo) príbytkom môjho milosrdenstva. Túžim, aby sa toto milosrdenstvo vylialo na celý svet skrze tvoje srdce. Ktokoľvek sa priblíži ku tebe, nech neodíde bez tejto dôvery v moje milosrdenstvo, ktorú tak veľmi túžim dať dušiam" (1777).